Keď som sa mamy v stredu pýtal, či príde zase ten Mikuláš, čo mi včera priniesol hračky a sladkosti, tak sa smiala. Ale povedala, že ešte jeden príde – v piatok na kolaudáciu ihriska.
Naša Jasovská ulica je úplne ale úplne na konci sveta. Teda Bratislavy. Moja mama sa smeje, že ešte aj počasie tu máme iné ako v celom meste. Do našich končín ani oficiálny petržalský Mikuláš nezablúdi. A tak sme si ho zavolali sami.
Celé to vymyslela Monika z Centra komunitného rozvoja – veď na kolaudácii ihriska predsa Mikuláš nemôže chýbať. Moja mama urobila plagáty, aby o tom deti vedeli a spolu so svojimi kamošmi z Päť Pé a Kon-tiki vymysleli súťaže, aby to nebolo len také obyčajné.
V piatok bola na ihrisku veľká sláva. Mikuláš prišiel aj so Snehulienkou. A hlavne veľa veľa detí. Zbierali sme body u jeho pomocníkov s červenými čiapkami. Hádzali sme loptu do nového basketbalového koša (toho, čo niekto na druhý deň odlomil), lozili po preliezkach ako opice, triafali papierové krabice, napodobňovali zvieratká a ešte všeličo iné. A keď toho bolo dosť (no ja viem rátať len do päť a to bolo ešte trochu viac), tak nám Mikuláš a Snehulienka dali balíček.
Na ihrisku bolo aj veľa iných rodičov. Všetci sa tešili, že máme nové ihrisko a tiež boli smutní, že niekto odrezal to lano. Niektorí hovorili, že preliezky mali namontovať už v lete, aby si to deti užili - že takto to ani do jari nevydrží. Niektorí zase vravelii, že to treba celé oplotiť a zamykať.
Moja mame ale hovorí, že stačí deťom doma vysvetliť a naučiť ich, ako sa majú k veciam správať.
Mňa to učí stále. Aj iné veci. Napríklad, že keď niekde prídeme musím pozdraviť dobrý deň, keď niečo chcem – tak mám povedať prosím a keď to dostanem, tak treba hovoriť ďakujem. A preto - ujovia a tety z Kauflandu v Petržalke a z Nestlé – ďakujeme za ovocia a sladkosti, čo ste dali nášmu Mikulášovi. Vyšlo z nich 60 balíčkov a všetky rozdal deťom. Zostalo aj zopár čokolád, čo potom rozdal ešte deťom, čo prišli neskôr a povedali básničku. A Monika z CKR – čo to všetko vybavila – aj tebe ďakujem. Za všetky deti z ihriska.
A sľubujem, že s mojou mamou budeme to naše ihrisko strážiť a učiť ostatné deti, že detské ihriská v Petržalke nepadajú z neba, ale za nimi stojí kus práce iných ľudí. A ak si tú prácu nebudeme vážiť a o svoje ihriská sa starať, zostanú nám len tabule, na ktoré sa bude dať napísať: Tu stálo detské ihrisko, ktoré si zničili obyvatelia tohto sídliska.
