Ivana Brezinská
Nevystupovať, ešte nie je konečná!
O novom dopravcovi, šiestich autobusoch a ich pasažieroch, ktorým stále niekto menil podmienky cestovania.
Vyštudovala žurnalistiku. Po škole sa však rozhodla, že je lepšie prejsť od slov k činom a začala pracovať v jednej mládežníckej ochranárskej organizácii. Teraz je na materskej "dovolenke" a zdá sa, že nastal čas prejsť od činov k slovám. Najnovšie ma nájdete aj na http://petrzalka.otvorene.sk/ Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Ekopohľady, Ihrisko, Po cestách - necestách, Separovaný zber, Spoločnosť, Ukrajina, Z vlastného dvora
O novom dopravcovi, šiestich autobusoch a ich pasažieroch, ktorým stále niekto menil podmienky cestovania.
Všetko začalo tým, že nás susedia vytopili. V priebehu dvoch mesiacov trikrát, pričom úspešne zasiahli kuchyňu, chodbu, obývačku aj kúpeľňu. Keď sa situácia upokojila a pár mesiacov sa žiadna ďalšia potopa nekonala, rozhodli sme sa – bude sa maľovať.
No vitaj v klube, pomyslia si mnohí. Áno, aj mne v týchto dňoch prišiel ten milý list od spoločnosti Lawyer Partners (LP). Vyzývajú ma, aby som zaplatila 1.000,- Sk, inak vraj budú vymáhať 65.000,- Sk. A to napriek tomu, že dlh na koncesionárskych poplatkoch Slovenskému rozhlasu 80,- Sk som zaplatila okamžite po prvej a jedinej výzve, ktorú som obdržala ešte v novembri v roku 2005. A práve to je dôvodom, prečo LP nič platiť nebudem. Dlh 65.000,- Sk totiž vôbec nevznikol.
Vážený pán minister Jureňa, mám záujem o kúpu jedného stromu za 4 koruny, ako ste spomínali 24.4. v diskusii na TA3. Pôvodne som si chcela kúpiť jeden za tisícku od Vlkov, ale takejto ponuke sa naozaj nedá odolať, len mám zopár otázok.
Volám sa Ninka. Mám sedem týždňov a dnes som svoju mamu prvýkrát zobrala na zasadnutie mestského zastupiteľstva. Moja mama si totiž myslí, že v lesíku na Krasovského, čo je kúsok od Sadu Janka Kráľa, by sa nemali stavať hotely, ale že by tam mal byť park. A tak sme to boli povedať poslancom. A nielen my.
Ak čakáte pozvánku na ochutnávku žabacích stehienok, tak si nechajte zájsť chuť. Ak však netrpezlivo čakáte na termín, kedy sa tento rok budú stavať na Železnej studničke zábrany pre žaby - tak túto sobotu - 17.3.2007
Keď sa povie tvorivé dielne, prebehne mi mráz po chrbte. Ručné práce mi nikdy veľmi nešli a navyše ma ukrutánsky nebavili, pretože všetko strašne dlho trvalo. A tak sa nápis v škôlke na nástenke - Milí rodičia, pozývame Vás na tvorivé dielne... v utorok od 15:00 postupne ako si budete chodiť po deti... - stal pre mňa nočnou morou.
Tak máme na ihrisku konečne novú šmykľavku. Moja mama pred rokom zbadala, že tá naša je rozbitá a rozhodla sa, že s tým niečo spraví. Pridala sa k opravovaniu ihriska, ktoré vymyslelo Centrum komunitného rozvoja (CKR) v Petržalke. Najprv nám namaľovali preliezky, vyzdobili múriky, nakreslili čiary na basketbal a dali nové koše a potom s veľkou slávou Mikuláš skolaudoval nové húpačky. Mama vtedy povedala, že chýba ešte šmykľavka pre malé deti - také ako som ja, Miško. A dnes nám ju prišli namontovať. O dva mesiace už budem mať tri roky, tak sa mama smiala, že je to predčasný darček k narodeninám. Dostal som prvú jazdu!
Nedokážem spočítať koľkokrát som už prešla okolo. Ani koľkokrát som nakukla. Ruiny múrov za špinavým sklom a rozbitá informačná tabuľa pred nie príliš vkusnou budovou. Nie som odborník a tak mi slová ako karner či ossárium vyfúkli z hlavy skôr ako som prišla domov a mohla som si pozrieť v dákych knihách, čo to vlastne je. Čo si ale človek zapamätá lepšie, ako to, čo na vlastnej koži zažil? A tak keď prišla možnosť nazrieť aj za zamknuté dvere, bola som prvá, čo sa na exkurziu do bratislavského podzemia dostavila.
Otvorili dvere a nad hlavami im slabo zacinkal zvonec. Ovial ich teplý vlhký vzduch zmiešaný s vôňou pilín. Rodina vošla do obchodu s nápisom: Domáci miláčik. V akváriách na stenách plávali pestrofarebné rybky, v teráriu lenivo visel had. „Pozri, toto je chameleón,“ vysvetľoval asi desaťročný chlapec svojej mladšej sestre. Dievčatko ťukalo na sklo, za ktorým sa hmýrili akési dlhonohé chrobáky. „Pa-ko-byl-ky. Pakobylky, vidíš? A koľko ich je!“ nadšene volalo na brata. Žena a muž prešli popri klietkach s papagájmi k pultu.
Robotník v oranžových montérkach sa oprel o betónovú skruž a rozbalil desiatu. Z predného vrecka montériek vytiahol otvarák a otvoril fľašu piva. Vrchnák bez rozmýšľania hodil za seba do betónovej skruže. Chvíľu počkal, kým sa ozve ťuknutie dopadajúceho vrchnáka. Keď nič nepočul, postavil sa a zahľadel sa do skruže. Jama sa zdala naozaj hlboká.
Je neuveriteľné, ako rýchlo deti rastú. Náš dvaapolročný zázrak už bez problémov dočiahne na vypínače svetla. So záujmom sleduje, ako to funguje.. Cvak – a je svetlo. Cvak – svetlo nie je. Nemyslím, že je extrémne vysoký – tie vypínače sú jednoducho príliš nízko. Pri rekonštrukcii bytu nám to nejako nenapadlo (vtedy ešte len lozil po štyroch, zato už preskúmal všetky elektrické zástrčky, ktoré mal akurát vo výške očí).
Dnes som poslala Péefku. Už dlho som to nerobila, v posledných rokoch rozposielam skôr esemesky a maily. Táto však má zvláštny význam. Je adresovaná primátorovi hlavného mesta SR Bratislavy Andrejovi Ďurkovskému.
Rozhodnutie o tom, aký vianočný stromček skrášli tento rok váš príbytok asi už máte väčšinou za sebou. Ak však patríte k tým, čo všetko robia na poslednú chvíľu, môžeme sa spolu zamyslieť nad tým, aký stromček si vybrať, ak pri tom myslíme aj trochu ekologicky. Na prv pohľad sa zdá odpoveď jednoznačná. Čo môže byť prírodnejšie ako pravá vôňa ihličia? Každá minca má však dve strany a máločo je iba biele alebo čierne. Umelý či živý, oba treba vyrobiť, dopraviť k spotrebiteľovi a zlikvidovať. A možno sú aj iné alternatívy.
Keď sa ma spýtate, kde bývam, tak viem povedať, že v Petršálke. Ulica Jasovská. A rokov mám dva a pol. A keby ste náhodou zabudli, volám sa Miško. Pred domom máme perfektné hrisko a v utorok nám priviezli aj nové preliezky. Úplná paráda – také drevené so šmýkačkou s domčekom, s dvomi húpačkami a lanom na šplhanie. K tomu ešte preklápaciu húpačku s koníkmi a ako bonus malý basketbalový kôš. Moja mama sa najprv veľmi tešila. Ale teraz je už niekoľko dní smutná. To lano, totiž už vo štvrtok niekto odrezal. Dalo sa na ňom tak dobre šplhať, len teraz už nedočiahnem – zostal tam z neho iba kúsok. A včera niekto odlomil basketbalový kôš, takže ani basketbal si už nezahrám.
Pokúšali ste sa niekedy požiadať poslanca o pomoc? Vraj sú radi, ak sa na nich občania obrátia - lebo oni sú pripravení vypočuť si váš názor, aj pomoc prisľúbiť. A nielen v čase volieb. Akurát niektorí potom neurobia to, čo sľúbia. Možno ste sa zabudli pozrieť, či pri tom sľubovaní nemali prekrížené prsty na ruke.
Na svojom najbližšom zasadnutí budú bratislavskí mestskí poslanci schvaľovať predaj pozemkov medzi Krasovského a Einsteinovou ulicou. Na mieste topoľového lesíka plánuje rakúsky záujemca o kúpu postaviť výškové polyfunkčné budovy a garážové domy.
Pred päťdesiatimi rokmi bol na Kmeťovom námestí v Bratislave postavený prvý panelák v ČSSR. Začala tak paneláková civilizácia, ktorej polstoročie si môžete prísť pripomenúť v piatok 25. novembra do bývalého Véčka.
Ukameňujte ma, upáľte na hranici, postavte k stĺpu hanby a ukazujte na mňa prstom. Dnes mi praskli nervy... A náš skoro dvaapolročný syn, prvýkrát dostal od svojej mamy po zadku.
„Nazdar, odkiaľ ideš?“ pristavil ma dnes popoludní na nábreží kamarát. „No, z pohrebu,“ odpovedala som spoza cukrovej vaty. „Preboha, kto zomrel?“ spýtal sa zdesene. Máme totiž príliš veľa spoločných známych. „Asi 1500 stromov“ bola moja odpoveď.